Testy u lekára: pozitívne/negatívne

Ak vám z krvi alebo iného testu zistia intoleranciu, či alergiu, tak je to jasné a viete, čomu sa máte vyhnúť. Stačí mať pevnú vôľu (čo vôbec nie je jednoduché, keď sa prejdete po obchode, ktorý je plný toho, čo nemôžete jesť). Základné pravidlo je, nekúpte to, čo nemôžete alebo nechcete jesť. Keď to kúpite, bude vás to pokúšať a potom budete na seba nahnevaní, že ste nevydržali…a ste v začarovanom kruhu.

Horšie je, keď vám krvný test nič nepreukáže, vyzerá to, že nemáte problém so žiadnou potravinou a tak spokojne jete ako predtým a neobmedzujete sa. Veď človek má tendenciu veriť tomu, čo je na papieri. Lenže skutočnosť môže byť iná. Bohužiaľ, na tieto testy sa nedá úplne spoľahnúť. Intoleranciu bielkoviny kravského mlieka ani lepok vám krvný test nemusí preukázať, napriek tomu, že vám dlhodobo môže spôsobovať problémy a znepríjemňovať život. Keďže toto bol aj náš prípad a množstva ďalších ľudí, preto odporúčam skúsiť radšej na pár mesiacov diétu a postupne zaraďovať potraviny, viď. Zoznam povolených potravín. Človek najlepšie sám na sebe vidí, ktoré zdravotné problémy mu zrazu zmiznú a po opätovnom zaradení potraviny sa znovu objavia. A potom vám môže lekár mávať negatívnymi výsledkami, ale vy viete svoje 🙂 Presne toto sme zažili a je lepšie skúsiť na chvíľu diétu ako skúšať jeden liek za druhým. Náš príbeh

V prípade lepku sme my dali prednosť diéte pred biopsiou tenkého čreva. Pretože biopsia tenkého čreva vám preukáže celiakiu, ale nie intoleranciu alebo alergiu na lepok. Existuje aj neceliatická forma intolerancie lepku a toto by vám pred biopsiou mali povedať, ale málokto sa to dozvie.

Pri akých problémoch treba skúsiť diétu: chronické kožné, kĺbne, tráviace, psychické, migrény, hyperaktivita u detí, výrazné potenie, pomočovanie u starších detí, problémy s dýchaním, autoimunita, vypadávanie vlasov, chudokrvnosť, vysoký krvný tlak, obezita a akékoľvek chronické zdravotné problémy, ktoré nemajú známu príčinu a liečia sa len symptómy pomocou liekov.

Keď sa vám dieťa pocikáva z neznámej príčiny, tak nakoniec skončíte u psychológov celá rodina: „Že čo to s tým dieťaťom doma robíte? Nepreťažujete ho? Určite je doma dieťa stresované a preto sa pocikáva….“  Verte mi, že keď začne nejakú rodinu analyzovať psychológ, tak určite nájde niečo, čo ako rodičia nerobíte dobre, lebo nikto nie je dokonalý. A hneď máte diagnostikované pomočovanie vášho dieťaťa a vy máte výčitky svedomia, že ste ako rodičia zlyhali. Pritom to pokojne mohol spôsobiť histamín.

Na porovnanie

Vždy, keď neviem, čo je správne, tak použijem jednoduché pozorovanie a porovnávanie, inak sa niekedy k pravde človek nedokáže dopracovať. Niektorým veciam sme tak uverili, že ich berieme ako absolútny nemenný fakt a vôbec nám nepripadá čudné, že žiadny iný živočích to tak nerobí, že príroda to tak nechcela, ale my aj tak dupeme, že veď sme to tak „odjakživa“ robili! Čo to vlastne je „odjakživa“ – koľko rokov to je? Sme súčasťou prírody a nie jej nadriadení. Aj keď nás v škole učia „neobkukávaj“, z môjho pohľadu je „obkukávanie“ jednou z veľmi dôležitých metód učenia sa. Takže obkukávajte, pozorujte, sledujte a vyskúšajte všetko, čo vám nemôže ublížiť. Uvediem príklad: Ak sa bojíte vynechať deťom na 2 – 3 mesiace kravské mlieko a výrobky z neho, tak sa zamyslite, či nám príroda „nadiktovala“, aby sme pili materské mlieko iných zvierat, či sme to robili od nášho vzniku – ak nie, tak určite nie je nebezpečné vynechať mlieko na pár mesiacov a nahradiť vápnik napr. brokolicou, mandlami, makom… Keď sme milióny rokov nepili mlieko zvierat a mali sme pevné kosti a až teraz výskyt osteoporózy narastá, tak určite vynechať všetko mliečne nie je nebezpečný experiment, ale len cesta ako prísť na to, čo vášmu organizmu škodí a čo nie.

Čo ak to, čo jeme, nás potichu ničí? A čo ak to navyše všetci pokladajú za zdravé?

Uveriť, že alkohol môže zabíjať nie je tak ťažké ako keď vám niekto povie, že tá vaša „nevyliečiteľná“ choroba môže byť spôsobená mliekom a mliečnymi výrobkami! Hneď vyzeráte ako čudák alebo alternatívec. Veď mlieko je zdravé! Je to z prírody – od kravičky! „Odjakživa“ sme ho pili a jedli! (Skúste oponovať takýmto “argumentom” a uvidíte, ako si všetci budú klepať na čelo.)

Odpoveď: Závisí to od toho, odkedy datujeme „odjakživa“ 🙂 Či príroda naplánovala, aby dospelý cicavec pil materské mlieko iného cicavca. A aj od toho, čo dnes kravy žerú – každá mamina vie, že to, čo zje, prechádza do materského mlieka. Kravy dnes určite nežerú prirodzenú potravu a rovnako im to prechádza do mlieka. Vo veľkochovoch dostávajú to, čo by inak v prírode nikdy nežrali . Viac o tom asi ani netreba písať…odpoveď, prečo tak raketovo stúpa intolerancia kravského mlieka je už asi jasná. Jedálne však podľa noriem musia uvariť deťom mliečne polievky, smotanové omáčky zahustené bielou múkou atď.

Ťažko uveriť aj tomu, že ten voňavý chrumkavý chlebík, ktorý sme „odjakživa“ jedli by nám mohol spôsobovať desiatky tak odlišných problémov, že lekári na to niekedy nemajú šancu prísť. Príroda nám píše správy svojím spôsobom – napr. prostredníctvom génov celiakie („Pozor, jete veľa lepku v podobe pšeničnej múky! Nemôžete si dať ráno rohlík, na obed cestoviny a večer chlieb, lebo to nie je pre človeka prirodzené.“), prostredníctvom cukrovky („Pozor, jete veľa cukru, bielej múky, spracovaných umelých potravín!“). Stačí, aby sme si to prečítali. Diabetes, celiakia, intolerancia lepku a kravského mlieka narastá neuveriteľne rýchlo, takže treba to prečítať, pochopiť a dokázať sa vzdať toho, bez čoho sme si život doteraz nevedeli predstaviť. Liečbu jedlom mám rada preto, lebo je postavená len na pevnej vôli. Buď sa dokážeme vzdať croissantov, bagiet a šľahačky alebo nie. Dospelí sa môžu rozhodnúť, či to chcú skúsiť alebo dajú prednosť liekom. No ťažko sa mi pozerá, keď za deti rozhodujú rodičia, ktorí sa nechcú vzdať svojho pohodlia a nedodržiavajú ani diétu, ktorú im nariadil lekár a už vôbec nebudú pátrať po tom, aká potravina dieťaťu škodí. Veď dať liek je oveľa ľahšie.

 

Obezita?

Keďže doma nejeme bielu múku, cukor ani bielkovinu kravského mlieka, tak môžeme robiť čokoľvek, nepriberieme ani na Vianoce. A jeme koľko chceme.

Na mnohých ľuďoch som si overila, že aj keď športovali naozaj poctivo, až zmena stravy im pomohla schudnúť a išlo to potom samé od seba.

Často si spájame obezitu s cukrom a bielou múkou, no ja mám skúsenosti také, že často aj intolerancia bielkoviny kravského mlieka spôsobuje ľuďom aj deťom obezitu.

Preto treba vyskúšať: vylúčiť lepok, kazeín (všetko mliečne) a cukor. Nahradiť ich stravou, ktorú nám “predpísala” príroda (nevznikla vo fabrike): zelenina, kvalitné mäso, strukoviny, obilniny ako pohánka, pšeno alebo celozrnná ryža, huby, orechy, ovocie, bylinky…  Ak máte chuť na sladké, pomôže sušené ovocie, ktoré je často sladšie ako čokoľvek iné alebo mandle. O nevyhnutnosti pohybu ani netreba písať – ak máte dosť pevnú vôľu zmeniť svoju stravu, tak verím, že sa prinútite aj hýbať. Za pár týždňov vyskočte na váhu.

 

Deti majú v školách samé jednotky a sedmičky

Keď sa lepšie pozriete na jedálny lístok drvivej väčšiny škôl a škôlok, zistíte, že pšeničná múka (č. 1) a kravské mlieko (č. 7.) sa nachádzajú aj v takých jedlách, kde by ste to vôbec nečakali a kde to nie je vôbec nevyhnutné. Potom to vyzerá tak, že deti majú doma na raňajky chlieb, v ZŠ/MŠ ďalšie pšeničné jedlo typu cestoviny, žemľovka a pod., no a na večeru doma…odpoveď asi poznáme všetci. Samozrejme, školské jedálne majú svoje normy, ale zamýšľa sa niekto nad tým, ako sú tie normy staré? Či by sme ich nemali prispôsobiť faktu, že u detí raketovo stúpajú potravinové intolerancie, celiakia, alergie…  Prečo by mali škôlkári dostať na každú desiatu chlieb, rohlík alebo vianočku? Som presvedčená, že by zjedli aj nakrájané jablko s mrkvou.

Pestrá strava?

O pestrej strave dokola všetci rozprávajú, ale málokto vysvetlí, čo to vlastne je. Potom si človek myslí, že musí jesť topinambury, liči a shitake…. Nič také! 🙂 Môže raz za čas, ale ani náhodou nemusí.

Keď chceme vedieť, čo je pestrá strava, tak sa nad tým treba zamyslieť obyčajným sedliackym rozumom z pohľadu prirodzenej bytosti, ktorou sme pred miliónmi, či tisícami rokov ešte boli. Keď nám nikto lietadlom nedoviezol žiadne potraviny. Maximálne vták nejaké vajcia…

A z toho nám bude určite jasné, že sa nemusíme trápiť, ak naše dieťa nechce jesť 8 druhov ovocia. Nemusíme byť zúfalí, že si nemôžeme dovoliť kúpiť drahé exotické druhy zeleniny a orechov. Pestrá strava znamená, že keď napr. vaše deti zjedia aspoň zopár druhov ovocia, zeleniny, občas nejaké mäso (v prípade odporu netreba nútiť a skúsiť napr. vývar alebo zamaskované mäsko), občas rybu, medzi jedlami dzobkajú nejaké semiačka alebo lokálne orechy, tak je to úplne super a prežijú v zdraví aj bez papáje!

Nemusíte byť frustrovaní ani v prípade, že si nemôžete dovoliť dať do nákupného košíka drahé potraviny, možno vás poteší, že tie najlacnejšie sú najzdravšie: kapusta, mrkva, cibuľa, cesnak, cvikla, jablko…

Teda pestrá strava je niečo z ovocia, niečo zo zeleniny, mäsa, rýb, vajec, semiačok, orechov, húb, obilnín – a predovšetkým lokálne a sezónne. No ak niečo z toho vyslovene neznášate, tak nemá zmysel sa do toho nútiť – telo vie, čo robí.

V krajinách, kde je obrovský výber potravín je vysoký výskyt chronických ochorení a naopak.

 

Učme sa od detí

Existuje veľa odborníkov na výživu a úplne odlišných teórií, čo je správne jesť a čo nie. Človek je z toho jeleň (mám jesť ako jeleň, či môžem zjesť aj jeleňa??). Myslím, že stačí na to sedliacky rozum. Keď sa narodí malá korytnačka, slon, myš atď., vedia presne, čo majú robiť a čo majú jesť. Myš, keď sa narodí, nesmeruje okamžite do mora, lebo nie je korytnačka. Naše deti, keď sa narodia, tiež vedia, čo majú robiť. Keď už okrem materského mlieka potrebujú aj ďalšie potraviny, tak nám dajú jasne najavo, či je pre nich napr. vegetariánstvo to pravé alebo nie. Keď naše malé deti prvýkrát v živote videli pečené kuracie stehno, okamžite vedeli, že milujú mäso. Nechajme to na nich a nevnucujme im naše teórie o svete. Ponúknime im len potraviny, ktoré vznikli v prírode a nie vo fabrike. Z nich si neomylne vyberú to, čo potrebujú. Všimnite si, že jedlo je pre väčšinu detí na rebríčku hodnôt až za potrebou spoznávať svet, hrať sa, objavovať…jedia až keď sú naozaj hladné. A z toho by si mali zobrať príklad aj dospelí. Keď sú deti choré, často odmietajú jedlo úplne – ich organizmus vie, prečo. Pozorujme deti a učme sa od nich, lebo na rozdiel od nás, sa správajú podľa toho, ako ich príroda naprogramovala (nie na základe teórií).

Takže ak si vypočujem prednášku „odborníka“, ktorý zasvätene tvrdí, že pre človeka je konzumácia mäsa neprirodzená, lebo nemá chrup ani tráviaci trakt ako šelma, tak sa pozriem na svoje deti a tie sú pre mňa najlepšou prednáškou.

Deti sa správajú prirodzene, nechajme to na nich. Ja osobne mám doma 2 šelmy:-) Ale v iných rodinách to tak nemusí byť a deti si namiesto živočíšnych bielkovín vyberú rastlinné bielkoviny (len nech to nie sú keksy!). Samozrejme, keď im dáte vybrať medzi koláčom a mrkvou, tak si asi vyberú koláč. Ale toto nie je dobrý spôsob – ponúknite im len to, čo vzniklo v prírode (čo sa dá vo vašom „teritóriu” a v danej sezóne nazbierať a uloviť) a z toho si neomylne vyberú to pravé. To platí pre všetkých ľudí.