Experiment na deťoch

Ešte nikdy v histórii našej planéty deti nejedli také množstvá cukru ako v súčasnosti (pod tým myslím aj bielu múku, ktorá sa v organizme mení na glukózu rovnako ako biely cukor – podľa výskumov má biela múka vyšší glykemický index ako rafinovaný cukor). Je mi smutno, keď vidím ako 8-ročný chlapec nevládze bežať (toto naši starí rodičia nikdy nevideli) a keď dobehne, ocko mu podá fľašu presladeného nápoja s kofeínom…alebo oranžovú fľašu, ktorá má pomaranč len na obrázku, ale vnútri samý cukor a farbivá. Pre mňa sú to ťažké chvíle, lebo nemôžem nič povedať, ale nemôžem sa na to ani pozerať. Hovorím si, ten otec ho buď nemá rád alebo nemá žiadne informácie – asi po b) je správne. Bohužiaľ, je to všade. Na raňajky a desiatu majú deti samé biele pečivo, v triedach sa rozdávajú sladkosti pri každých meninách a narodeninách, príp. aj učiteľka donesie svoje zásoby. Buď je to čistý cukor, ktorý dostane do stresu pankreas a ten musí vysokú glukózu v krvi dostať pod kontrolu nadprodukciou inzulínu. Alebo je to v krásnom obale kombinácia bielej múky, cukru a hydrogenizovaných tukov – margarínov (kekse, napolitánky atď.), čo by detský organizmus nikdy nemal poznať. Potom deťom nakupujeme probiotiká, lebo majú zničený črevný mikrobióm, teda priaznivé baktérie, od ktorých závisí imunita, mentálne schopnosti atď. Po rohlíku je úplne zbytočné, aby ste dieťaťu dávali probiotiká. Silná imunita sa môže vybudovať len tak, že vylúčite dieťaťu škodlivé látky zo stravy a nahradíte ich zdravými.

Už malé deti sú oblepené tukom (vysoký inzulín vytvára tukové zásoby v bunkách), preto ich prihlásime na nejaký šport, hneď po tréningu ich čaká hroznový nápoj preplnený bielym cukrom (výrobca pridá aj kyselinu citrónovú, lebo vtedy nie je tak cítiť, že je to odporne sladké). Poznám deti, ktoré majú 4 krát týždenne tvrdé tréningy, cez víkendy zápasy a aj tak sa tuku nedokážu zbaviť. A ani sa to nedá – ak je hladina inzulínu nonstop vysoká.

Dnešní 50-nici a 60-nici trpia cukrovkou a chronickými ochoreniami a to nemali v detstve ani zďaleka toľko cukru ako je tomu dnes. Chceme čakať, ako dopadne experiment s generáciou súčasných detí, ktorým už v útlom veku starí rodičia nosia sladkosti, aby im urobili radosť? Jednoducho nemôže byť každý deň Mikuláš, inak budú musieť naše deti každý deň jesť lieky. My rozhodujeme, čo budú jesť. Aj keby sa mi dieťa hodilo v obchode na zem, tak mu šišku nekúpim. „Zlá mama!!!“ 😀